Chlapec ktorý sa díval

Bol raz jeden chlapec ktorý sa díval na stromy a rieky ako stvorené, nie dobyté. Jeho pohľad bol prijemný na systémový svet, do ktorého vkročil, a tak sa neochvejne predieral cez nezmysel číslo jeden. Čo bolo pekné, bolo posvätné svojou obyčajnosťou, bolo ako prechádzka, na ktorú sa zdanlivo zabúda, no v znení času je čím ďalej tým mocnejšia vo svojej nostalgii, podobne ako smrť, v ktorej znie jej skrytý význam aj nový život. Nik sa s ním roky nerozprával, pretože si vybral jaskyňu a život askéta. Dobre mu tak, oddych a ničnerobenia matky sväté. O desať rokov, takisto ako Zarathustra, vyzrel z jaskyne, zišiel dole a zobral do ruky prvú gitaru, čo uvidel. Dobre mu tak; ďalších desať rokov iba hral.